Do klubu som dorazil niekedy tesne po začiatku akcie a pódium už okupovala kapela ALAMOGORDO. Pekné to bolo, veľmi sa mi páčila… :o) Myslím ich basgitaristka. Teda ak som dobre videl, pretože oficiálne info o kapele hovorí niečo o čisto mužskom obsadení. No snáď ma zrak neklamal. Inak hudobne ma táto kapela ničím nezaujala, pretože len išlo o akýsi pokus o nasrané hácéčko. Ozaj len pokus. A vrcholom bola neschopnosť zahrať ten pokus v rytme. Akoby každý člen kapely hral v inom čase.

Po nich nastúpili na pódium SANATORIUM. Tvorba tejto bandy ide v podstate celkom mimo mňa, takže sa len ťažko môžem k tomuto vyjadrovať a musím sa priznať, že som SANATORIUM v podstate ani nevidel. Posledné štyri skladby, ktoré som zhliadol, ma uistili v tom, že mne takáto hudba absolútne nič nehovorí. Inak kapela mala pod pódiom dostatočný počet fans, ktorí sa bavili a svoje nadšenie dávali aj dostatočne nahlas najavo. A hoci ich tvorba vôbec nie je moja šálka kávy, tak musím minimálne uznať, že v rámci svojho štýlu to, čo hrajú, vedia zahrať a skalopevne si za tým stoja.

Ako posledná predkapela sa nám predstavili DIECAST. Amerikánci predviedli mix metalu a hardcore. Nebolo to zlé, ale podľa môjho názoru išlo o tuctovú záležitosť. Rovnako dobré, a možno aj lepšie, kapely nájdeme aj v našich luhoch a hájoch. Jediným vybočením z tuctovej produkcie bol cover od SLAYER, ktorý zahrali naozaj výborne. Ďalším pozitívom bol vylepšený zvuk, ktorý sa dostal do ako-tak prijateľných koľají. Dovtedy to bolo dosť zúfalé, čoho dôvodom boli dosť neakustické klubové priestory a snaha zvukárov, aby to bolo „dostatočne“ nahlas. Pod pojmom dostatočne si asi predstavujú, že čím viac, tým lepšie.

Napalmoví deduškovia sa v Žiline predstavili v už definitívne oklieštenej zostave, po tom, čo ich definitívne opustil gitarista Pintado. Kapela sa pohybuje na scéne už niečo cez dvadsať rokov, no na ich nasadení to ani v najmenšom nebadať. Barney v neštandardne dlhých kraťasoch (neviem, kde nechal obligátne trenírky), poskakoval po pódiu ako zmyslov zbavený a nepoľavil až do konca. Embury s dosť prešedivelým a preriedeným výbuchom na hlave neostával pozadu a celý čas sa natriasal. Mr. Harris sa už pohyboval menej, ale keď vezmem v úvahu, že musel vyplňovať medzeru po druhej gitare (ktorá veľmi chýba) a ešte sem tam vypomáhať vokálom, tak budiž mu odpustené. Najväčšiu radosť mne osobne robil pohľad na bicmena Dannyho. Tento stroj na rytmy a antirytmy ma svojim umením stále vedel potešiť. Takáto živelná smršť sa nevidí niekedy ani u mladých kapiel. Aj pod pódiom bolo viac ako živo, dokonca tak, že po stenách a plafóne stekal pot takpovediac prúdom. Ani nitka neostala na mne suchá. Bohužiaľ (satanžiaľ) koncert mal aj jednu dosť vážnu chybu. Ten mnou spomínaný, vcelku prijateľný zvuk počas koncertu DIECAST sa po nástupe NAPALM DEATH na pódium zásluhou určite hluchého zvukára načisto pokazil. Proste zvukár vyhulil PA-čko do skoro nepočúvateľných zvukových hladín. Našťastie to nebol až taký prúser, ako na No Mercy Feste 2005 v Prahe, ale uši ma boleli dva dni. Niekedy by som najradšej zvukárom polámal všetky prsty. Tak, ako to mohol byť pre mňa perfektný zážitok, tak sa tento koncert stal skoro utrpením a asi v polovičke koncertu som musel ujsť viac dozadu, aby som neprišiel o uši definitívne. Ale vrátim sa radšej k tomu, čo NAPALM DEATH produkovali na pódiu. Nedošlo síce na všetky albumy, ktoré kedy NAPALM DEATH vydali, ale došlo na asi všetky podstatné veci a míľniky v tvorbe kapely. Momentálne štvorica je dostatočne známa svojim sociálnym cítením a tak sme sa, mimo iné, dočkali aj protivojnového songu „Continuing War On Stupidity“ z albumu „Order Of The Leech“ aj s komentárom, v ktorom boli spomínané mena istých politikov v nie práve lichotivom svetle. Okrem toho moje srdce zaplesalo, keď začulo také „hitovky“, ako „Suffer The Children“ z „Harmony Corruption“ a „Breed to Breathe“ z „Inside The Torn Appart“. Čakal som, že sa snáď dočkám aj skladby „Greed Killing“, ale musím uznať, že zahrať ju len s jednou gitarou nie je možné. Je to škoda. Pevne dúfam a verím, že nejakého druhého gitaristu ešte angažujú. Načreli aj do nového albumu, z ktorého vybrali titulnú „The Code Is Red... Long Live The Code“. Ku koncu show sme sa dočkali aj bloku skladieb z prvého albumu kapely, ktorý vyšiel v roku 1987. Ako prvá odznela skladba „Scum“ a zbytok bol čím ďalej, tým kratší... :o) Odzneli aj dva covery a to priam perfektne (hlavne ultrarýchlo) prevedený „Lowlife“ od CRYPTIC SLAUGHTER, ten Mitchov backing vocal zabíjal. A jedna skladba od DEAD KENNEDYS, ktorej názov mi ušiel. Najprv, keď Barney začal spomínať Biafru a DEAD KENNEDYS, tak som si myslel, že bude nasledovať klasicky „anti nazi cover“, ale nebolo to ono. Chlapi sa spratali z pódia a nechali sa dosť dlho vyvolávať, až nakoniec vyšli a Barney ohlásil, že ešte pridajú dve skladby, no nemali sme také šťastie ako Japonci na oficiálnom bootlegu, kde dostali šesť. Ale ani takú smolu, ako na jednom ich pražskom koncerte, kde pridali síce tri skladby, ale sekundovky... :o) Takže posledné dva fláky boli „Nazi Punks Fuck Off“ a „Siege Of Power“. Potom nastal definitívny koniec.

A aby som to zhrnul, keď si odmyslím predkapely, tak som videl vynikajúci koncert so zlým zvukom. Dúfam, že najbližšie, keď NAPALM DEATH zavítajú do našich končín, tak sa dožijem lepšieho zvuku a aj druhého gitaristu.